reklama

Deň a Noc II. (Ráno)

Tak a je tu ďaľšia časť cyklu Deň a Noc. Tento raz ranné vydanie. Nejaká hádka, troška stresu a zopár myšlienok. Kto sa nebojíte, čítajte ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

4.9.2008 - Hlavná stanica, Trnava

7:21

Je ráno. Dorazil som na stanicu a idem do práce. Veľa ľudí tu nieje. Sadol som si na stoličku v budove a vedľa mňa počúvam párik, kde žena vyčíta manželovi, že si robí aspoň dva krát do týždňa nejaké výlety. Príliš optimistické to teda na ráno nieje. Čo už. Zase raz mám príležitosť prezrieť si výstavu "Naša stanica". Deti zo základnej kreslili vlaky a koľaje, ale vidno tam aj portréty a zopár drakov. Idem sa von prejsť, vyvetrať než mi pôjde vlak. Nájsť ráno usmievavú tvár nieje vôbec ľahké. Málokto sa teší do práce alebo školy. Prichádza vlak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A už aj sedím v kupé. Pomer už nieje taký priaznivý ako včera. Piati chalani a jedno dievča. Tmavé vlasy, plné pery, modré oči (čo už, na modré mam šťastie) a také jemné, sexy pehy. Vlak sa pohol. Cez okno okrem vtáctva nevidno žiadnu aktivitu. Už vidím, ako ma bude dnes štvať fakt, že som si zabudol iPod a sluchátka doma. Hlavne, že som si nezabudol zbaliť nabíjací kábel. No budem sa musieť prebrať iným spôsobom. Ešteže som si ráno pred odchodom pustil Conga od Glorie Estefan a môžem si v duchu pospevovať refrén.

Pôsobí znudene - až smutne. Kto vie kam ide? Za svoj život som videl a postretal toľko ľudí, ze mi je teraz každý povedomý. Z okna vidno kukuričné pole. Nepohrdol by som takou fajnou varenou kukuricou. Chalani idú asi do práce. Traja spia a jeden niečo číta alebo telefonuje. Rozmýšľam, že aj ja tie oči na chvíľu zavriem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

***

Zobudil ma sprievodca. Vraj mám neplatný cestovný lístok. Elektronicky je platný len do konca augusta, ale prolongačnú známku mám do 9/2008. Informoval som sa predtým u sprievodčíčky, keď som šiel vlakom minulý týždeň a tá mi povedala, že to platí až do konca septembra. Uveriteľné a aj logické. No tento sprievodca tvrdil, že to platí iba na cestu na zápis. Zaujímalo by ma, kto to vymyslel a prečo jeden tvrdí jedno a daľší druhé. Spýtam sa kamošky, ktorá robí letušku (hehe) v ŽSR, ako to naozaj je. K ŽSR sa ešte vrátim, keď budem vedieť viac.

Zatiaľ som vystúpil z vlaku a už čakám na električku. Už konečne poriešili tie koľaje a tak môžem do práce cestovať zo stanice na priamo. Slnko mi svieti rovno do očí. Musím si kúpiť okuliare. Takéto cestovanie má svoje výhody. Stále je na čo pozerať. A keď hovorím na čo, myslím na koho. A keď hovorím na koho, myslím tie krásne slovenské dievčatá. Do smrti budem tvrdiť, že slovenky sú najkrajšie na svete. Len ich výber slnečných okuliarov je hrôzostrašný (hehe).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nastupujem do električky (8) a už som zase na ceste. Tento raz do Ružinova. Sedím chrbtom k električke a pozerám sa zo zadného okna von. Bratislava je naozaj plná ľudí zo zahraničia. Mesto ožíva. Slovenský rozhlas. Jednoznačne jedna z najzaujímavejších budov na slovensku. Rád by som sa tam šiel pozrieť, možno pracovať, keď ma prestane baviť programovanie. Koniec koncov, som postprodukčný technik Radia9. Koho to vôbec napadlo postaviť obrátenú pyramídu? Vygooglim si (hehe). Udivuje ma, že v takúto rannú hodinu sú už ľudia poschovávaní po kaviarničkách. Pomaly sa blížim k cieľovej zastávke. Balím denníček a ozvem sa neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

***

Dorazil som do práce a zistil som, že aj ten iPod som si zobral. Už mi chýbajú iba sluchátka. Vrrr. O svojich kolegoch, teda skôr kolegyniach radšej zatiaľ pomlčím. Možno neskôr. Hneď som aj pogooglil a dozvedel sa, že budovu Slovenského rozhlasu vymysleli Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling v roku 1967. Prebrouzdal som sa aj webom ŽSR a našiel som informáciu ako to vlastne s tým ISICom je. Zľava sa dá v septembri uplatniť iba na cestu na zápis. V tichosti som zanadával. Zo študentov ťahajú prachy, ale väčšina vlakov tomu stále nezodpovedá. A tá informovanosť zamestnancov a verejnosti je na bode mrazu. Jeden tvrdí to a druhý zase tamto. Ešteže som si na takéto praktiky už dávno zvykol.

No nič. Začal pracovný deň a ja sa ozvem s ďaľšou časťou inokedy. Carpe Diem.

Tomáš Krajči

Tomáš Krajči

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Zistite si sami podla toho, čo píšem. Nebudem sa súdit sám, súdiť ma bude svet. (A je možné, že aj tak to budem mať na saláme :) Zoznam autorových rubrík:  HudbaBinárny SvetDeň a NocMomentkyVoľné Myšlienky

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu